História turistiky na Liptove
Geografická poloha a klimatické podmienky Liptova vytvárali predpoklady pre rozvoj turistiky a zimných športov. Liptov je v severnom strede Slovenska zôkol - vôkol piatimi pohoriami ohraničený, geograficky pekne ucelený kraj horného toku Váhu, kraj čisto slovenský, veľkolepý, pre všetko to si zaslúži aby sa na jeho území rozprúdil turistický ruch letný i zimný. Obkolesujú ho pohoria: Liptovsko – oravské vápence – Chočské vrchy, Liptovské hole – Západné Tatry, Nízke Tatry a Veľká Fatra. Zastúpené sú tu všetky druhy prírodných krás. (Miloš Janoška: Krásy Liptova).Začiatky turistickej činnosti na Liptove boli rôzne. Už v auguste 1848 sa plavili plťou dolu Váhom členovia Tatrína z Liptovského Svätého Mikuláša do Nového Mesta nad Váhom. Najviac rozšírená bola však pešia turistika.
Vzrastajúci sociálny a národnostný útlak v 19. storočí spôsobil, že vychádzky do prírody boli spájané s pozdvihovaním národného povedomia a symbolov národnej slobody. Jedným z týchto symbolov Slovákov bol aj vrch Kriváň, na ktorý sa uskutočnil prvý vlastenecký výstup 24.9.1835 z iniciatívy mikulášskeho národovca Gašpara Fejerpatakyho - Belopotockého. Z deviatich účastníkov na vrchol vystúpili šiesti, kde spievali národné piesne. Tradícia vlasteneckých výstupov na Kriváň bola založená 16. augusta 1841, kedy opäť vystupuje na tento vrch G.F.Belopotocký, tentoraz s Ľudovítom Štúrom a J.M.Hurbanom. Medzi asi 40. účastníkmi boli aj ženy a známy básnik S.B.Hroboň. O rok neskôr, 16.6.1842 sa ocitli na vrchole Kriváňa Bohuš Nosák (kaplán u M.M.Hodžu), Dr. Bella a ďalší. Dňa 30.8.1844 vystúpili na Kriváň J.M.Hurban, J.Kráľ, J.Francisci – Rimavský, J.Guoth a ďalší. Na vtedajšie pomery boli výstupy na Kriváň úctyhodnými a zriedkavými výkonmi. Po revolučných rokoch tradíciu výstupov oživil 3.9.1861 Š.M.Daxner za účasti 36 osôb, z nich bolo 5 žien. Ďalšie výstupy sa uskutočnili 8.8.1881 a 23.8.1884. V roku 1903 viedol vychádzku na Kriváň Kornel Stodola za účasti aj Andreja Kmeťa, 27.81912 viedol výstup 62. účastníkov Juraj Janoška. Tradícia výstupov na Kriváň sa plne rozvinula až v roku 1955 a pokračuje od roku 1968 ako „Národný výstup na Kriváň“ dodnes ako ojedinelé podujatie s neuveriteľne hlbokými, stoosemdesiat ročnými koreňmi, pozoruhodnými z európskeho i svetového formátu. Výstupy na Kriváň sa konali niekoľko desaťročí skôr ako vznikli prvé turistické spolky v Európe.
Účastníci výstupu na Kriváň v roku 1912
Národný výstup na Kriváň organizuje v súčasnosti Klub slovenských turistov Liptova, Matica Slovenská, Mestá Liptovský Mikuláš a Vysoké Tatry a obec Pribylina. V Liptovskom Svätom Mikuláši bola 29.4.1884 založená prvá turistická organizácia Liptovská sekcia Uhorského karpatského spolku (UKS). S pôsobnosťou pre celú Liptovskú župu, do ktorej spadala v tom čase aj východná časť Vysokých Tatier. Sekcia venovala systematickú pozornosť aj dnes svetoznámej Demänovskej doline, výskumu jaskýň v Nízkych Tatrách a značkovaniu turistických ciest z Lipt.Sv.Mikuláša na Ďumbier, Poludnicu a Choč, ako aj vtedy do menej známych dolín – Kvačianskej a Prosieckej a objavovaniu minerálnych a termálnych prameňov. J.Szentiványi položil základ termálnych kúpeľov v Liptovskom Svätom Jáne, ako aj na Štrbskom Plese. Sekcia UKS v Lipt.Sv.Mikuláši už v roku 1885 otvorila drevenú útulňu pri Demänovskej ľadovej (Dračej) jaskyni. O rok neskôr vyhorela, ale v r. 1904 bola postavená nová ako „Kamenná reštaurácia“. Činnosť sekciu ochabla počas prvej svetovej vojny a v roku 1918 zanikla.
Andrej Žuffa ml., jeden z prvých liptovských horolezcov
V roku 1898 založil v Lipt.Sv.Mikuláši Juraj Janoška Nedeľný spolok evanjelických mužov a mladíkov. Jednou z jeho zásad bolo usporadúvať výlety s cieľom poznávania prírodných krás i utužovania spolupatričnosti. Spolok viedli ev. učitelia a kapláni so zameraním na školskú a učňovskú mládež. O rok neskôr v roku 1899 založila slovenská mladšia mládež v Lipt.Sv.Mikuláši krúžok, ktorého jedným z cieľov bolo poznávanie našich vrchov, hôr a dolín. Predsedom sa stal Miloš Janoška. Činnosť vyvíjal cez školské prázdniny. Prvým bol 30. júna výlet na blízku Rohačku. Nasledovali výlety na Poludnicu, do Demänovskej a Bobroveckej doliny, Oravský zámok a Choč. Po ročnom pôsobení, v roku 1900 táto ich činnosť vyústila do založenia spolku „ZORA“ na čele s predsedom Milošom Janoškom. Podpredsedom bol Ján Uram, dozorca a riaditeľ múzea Jozef Uram, pokladníkom Pavel Gallo a knihovníkom Fedor Ruppeldt. Vo výbore boli ešte Ján Danko, Matej Žuffa, Milan Žuffa, Peter Marendiak a Marcel Scholtz. K výletom pribudla Prosiecka dolina a Štrbské Pleso. Tiež zriadenie múzea a vydávanie časopisu „Zora“. Medzi známych turistov a prvých liptovských horolezcov patril najmä Kornel Stodola ktorý 28.6.1903 ako prvý vystúpil s vodcom J. Franzom na Volovec Mengusovský. Tento pomenoval podľa svojej matky na štít Oľgy. Poznal aj Alpy a stal sa čelným predstaviteľom horolezeckej generácie z pred roku 1918. Do tejto skupiny patrili aj ďalší mikulášťania Miloš a Juraj Janoška, K.Hubka, B.Lacko a M.A.Žuffa. Andrej Žuffa vystúpil východnou stenou na Kriváň. V Krivánskej skupine je názov Žuffova štrbina. Ďalej na Mengusovský štít, Končistú, Gerlach (1909), Ľadový štít, Vysokú, Ostrý a Dračí štít (1910), Širokú vežu, Zbojnícke veže (1911), Batizovský štít (1913), Zlobivú (1915) a i. Žiaľ táto generácia nezanechala pre nasledovníkov bohatšie skúsenosti. Po roku 1918 s výnimkou bratov Janoškovcov zanechali aktívnu činnosť.
Miloš Janoška na Ďumbieri 1922
Miloš Janoška patril k Slovákom, ktorí si obľúbili turistiku a pochopili jej význam. V roku 1911 bol autorom prvého slovenského „Sprievodcu po Tatrách“. V roku 1923 vydal jeho rozšírené vydanie. S bratom Jurkom v Lipt.Sv.Mikuláši založili 20.8.1913 „Športový (turistický) odbor“ Ústredného klubu slovenskej snemovej národnostnej strany. Ešte pred I. svetovou vojnou vypracoval „Pravidlá odborov turistiky“. Tieto skutočnosti predznamenali vznik samostatného slovenského turistického spolku. Z iniciatívy Dr. Janošku, B. Lacku, Dr. I. Stodolu. Dr. M. Žuffu, M. Janošku, O. Žuffu a F. Droppu a po výzve v novinách „Sokol“ vychádzajúcich v Lipt.Sv.Mikuláši, po porade 19.1.1919 bol založený Tatranský spolok turistický (TST). Jeho predsedom sa stal Kornel Stodola a tajomníkom Miloš Janoška. Silnou skupinou TST bola skupina v meste Lipt.Sv.Mikuláš. Činnosť orientovala na výlety do Tatier a na národné púte na Kriváň. Za pomoci vojska stavala a udržiavala turistické trasy. Pod vedením profesora Oldřicha Nusku pomáhali študenti značkovať a vymieňať maďarské a nemecké turistické smerovky.
Valné zhromaždenie TST 28.3.1920 v Lipt.Sv.Mikuláši za účasti delegáta Klubu československých turistov sa rozhodlo pre zlúčenie TST s KČST. Popredným zástupcom myšlienky tohto spojenia bol Ján Volko Starohorský. O ich zlúčení rozhodlo Valné zhromaždenie KČST 9.5.1920 v Prahe, na ktorom zástupcom TST bol F.Droppa. Skupina TST v Lipt.Sv.Mikuláši so svojimi 104 členmi mala odvtedy označenie TST – odbor Klubu československých turistov. Po prijatí stanov KČST došlo k intenzívnej propagácii turistiky a lyžiarskeho športu. Spolok organizoval z iniciatívy Miloša Janošku okrem vychádzok do Tatier aj veľké výpravy Čiernovážskou železnicou, výlety na pltiach do Ružomberka a Žiliny. 12.8.1923 uskutočnila Podtatranská župa KČST národnú púť na Gerlachovský štít s 200 účastníkmi. Keď v roku 1921 objavil A. Král Nové Demänovské jaskyne vo vzniknutom Družstve mal KČST majetkový podiel. Odbor KČST v Lipt.Sv.Mikuláši vlastnil chatu Ing. Pálku pri Vrbickom plese, chatu v Račkovej doline a turistický dom v Lipt. Sv. Mikuláši. Pečiatku TST – odbor KČST v Lipt. Sv.Mikuláši používal tajomník Alojz Lutonský ešte v roku 1925.
V roku 1921 začal vydávať Miloš Janoška s Matejom Sopkom Krásy Slovenska. V prvom čísle Miloš Janoška píše: Časopis náš chce byť a dá Boh i bude tiež jedným z vhodných prostriedkov, pomocou ktorého môže sa turistika rozprúdiť a uvoľňovať cestu cudzineckému ruchu. V roku 1926 po finančných problémoch ich prevzal vtedajší odbor KČST v Lipt.Sv.Mikuláši a vydával ich až do roku 1931. Redaktormi boli Miloš Janoška a Oldřich Nuska, neskôr aj Alojz Lutonský. Po roku 1945 vychádzali v Slovtoure v Lipt.Sv.Mikuláši. 11.10.1936 sa uskutočnilo v Liptovskom Svätom Mikuláši v kine „Hviezda“ verejné manifestačné zhromaždenie „Za hospodárske a kultúrne požiadavky Liptova, ktoré organizoval Národnohospodársky zbor podtatranský v Spišskej Novej Vsi. V rámci širokého programu predniesli svoje referáty aj Miloš Janoška ako okresný školský inšpektor: Kultúrne požiadavky Liptova Alojz Lutonský, redaktor z Nového Smokovca: Tatry a význam cudzineckého ruchu pre Liptov. Kritizoval Liptov, že pre turistický ruch nevyužíva konjuktúry a opiera sa len o návštevníkov Demänovských jaskýň.
Prijatá rezolúcia obsahovala vybudovanie ciest, rozšírenie škôl, opatrenia na úseku školstva, poľnohospodárstva, obchodu a priemyslu, zriadenie lanovky na Chopok, poskytnutie podpory na výstavbu turistických chát, utvorenie v Lipt.Sv.Mikuláši jaskyniarskeho a prírodoveckého strediska – poskytnutia stavebnej podpory na výstavbu muzeálnej budovy pre Múzeum Slovenského krasu. Na život turistickej organizácie v roku 1938 mal veľký vplyv aj „Mníchovský diktát“. V tejto situácii sa v dňoch 5. - 6.11.1938 stretli v Lipt. Sv. Mikuláši zástupcovia slovenských žúp KČST, Sväzu lyžiarov RČS, spolku horolezcov JAMES a záchrannej služby, ktorí schválili vznik prípravného výboru Klubu slovenských turistov a lyžiarov (KSTL) s ústredím v Lipt.Sv. Mikuláši, kde mal KČST vlastný turistický dom. Ustanovujúce Valné zhromaždenie KSTL sa konalo 15.1.1939 v dvorane okresného (bývalého župného domu) v Lipt.Sv.Mikuláši na Námestí slobody. Čestným predsedom na jeden rok sa stal Miloš Janoška. Ústredie KSTL malo sídlo v Lipt. Sv.Mikuláši v turistickej ubytovni pri železničnej stanici, ktoré sa neskôr presťahovalo do vlastnej budovy na Pišútovej ulici. Vznikol v zložitých podmienkach, spojením viacerých aktivít v prírode.
Počas II. svetovej vojny okupačné vojská sa kruto pomstili za odboj proti nim. Väčšinu chát vypálili a v boji padlo veľa členov spolku. Po vojne KSTL obdivuhodne rýchlo so štátnou pomocou obnovilo väčšinu chát. 19.1.1946 na chate pri Vrbickom plese zasadla komisia pre stavbu sedačkového výťahu. Už 26.8.1949 sa začala jeho skúšobná prevádzka na úseku Jasná – Luková a 23.10.1949 bola daná do užívania. Riaditeľstvo pre Cestovný ruch pri PPO v Bratislave v auguste 1949 rozhodlo vybudovať pri jeho údolnej stanici vysokohorské rekreačné a športové stredisko. Tak vznikol prvý plán vysokohorskej rekreačnej a športovej oblasti s názvom JASNÁ, pojem známy v celom, najmä lyžiarskom svete. Na tomto má zásluhu Alojz Lutonský, rodom z Moravy, funkcionár KSTL, redaktor Krás Slovenska, neúnavný organizátor turistických a lyžiarskych podujatí. Neskôr v rokoch 1961 až do roku 1963 bol zakladajúcim členom a predsedom horolezeckého oddielu v Liptovskom Mikuláši. Jeho je aj myšlienka prepojenia lanovkou Demänovskej a Bystrianskej doliny.
Po roku 1948 ani turistiku neobišlo vzdanie sa chát a iných turistických objektov. Po zjednotení telesnej výchovy KSTL zanikol. Starostlivosť o turistickú činnosť prevzal SOKOL. Zničený bol aj archív a knižnica KSTL s 3000 zväzkami. Ďalším medzníkom bol rok 1952, keď riadiacu činnosť vykonávala turistická sekcia Slovenského výboru telesnej výchovy a športu. Odbor KSTL v Lipt.Sv.Mikuláši vtedy vlastnil Bjornsonovu chatu v Jasnej, Dom OKSTL v Lipt.Sv.Mikuláši, turistickú ubytovňu pri železničnej stanici, chatu pri Vrbickom plese a chatu v Žiarskej doline.
Miloš Janoška na Kriváni 1955
Miloš Janoška vnuk štúrovca S.M.Daxnera. Vo všetkých oblastiach, ktorým sa venoval, zanechal nezmazateľnú priekopnícku stopu. Spolu s bratom Jurajom majú veľký podiel na rozvoji turistiky v Liptove a na Slovensku. V roku 1953, keď sa turistika stala súčasťou jednotnej telovýchovnej organizácie, sa zrodila myšlienka usporadúvať pravidelné turistické zrazy, ako vrcholné turistické podujatie.
III. turistický zraz SNP organizovali Liptáci 26. – 29. augusta 1956 Na Podbanskom. O jeho organizovanie sa zaslúžil hlavne nestor liptovskej turistiky Július Stankoviansky. Zúčastnilo sa ho vyše 6.000 turistov zo všetkých krajov Československa, aj zo zahraničia. V rámci zrazu vystúpilo na legendárny Kriváň 2.250 turistov. Ostatní absolvovali výlety do okolitých dolín a na ďalšie vrcholy. Za SNP sa v okolí Podbanského odohrali urputné boje partizánov s nemeckými fašistami na Grúniku pod Kriváňom, v Kôprovej i Važeckej doline. Tu pôsobil partizánsky oddiel „Vysoké Tatry“ a spočiatku sídlil na Važeckej chate.
Miloš Janoška na Choči 1957
VII. turistický zraz SNP sa uskutočnil na Liptove 28. – 31. 7. 1960 na Rovienkach, pod Kráľovou hoľou v údolíČierneho Váhu, v najdlhšej doline vo východnej časti Nízkych Tatier. Týždeň pred zrazom výdatne pršalo. Čierny Váh sa zdvihol a narušil prístupovú cestu ako aj železničku. Aj za takéhoto kalamitného stavu sa zrazu zúčastnilo vyše 300 turistov. Program bol naplnený aj s výstupom na Kráľovu hoľu, kde bola umiestnená mramorová pamätná tabuľa.
Po zriadení ČSTV 1.1.1957 a po novom územnom členení v roku 1960 na čele krajského odboru turistiky Žilina stál mikulášťan, dlhoročný funkcionár v slovenských a federálnych telovýchovných oganizáciách Július Stankoviansky. V turistickej organizácii pôsobil až do konca osemdesiatych rokov.
V roku 1964 sa na Liptove uskutočnil I. ročník diaľkového pochodu - POCHOD MIERU A PRIATEĽSTVA na trase Vysoké Tatry – Ružomberok. Štart najdlhšej trasy bol na Hrebienku, pokračoval po Tatranskej magistrále na Podbanské, Račkovou, Žiarskou dolinou, cez Jalovec, Liptovský Mikuláš a popri Liptovskej Mare do Ružomberka. Pochod bol veľmi obľúbený a účastníci si mohli vybrať okrem najdlhšej 100 km trasy aj kratšie trasy 50 a 25 km. Mikulášski turisti za spolupráce vojakov Vysokej vojenskej technickej školy (VVTŠ), Okresného výboru zväzu protifašistických bojovníkov (OV SZPB) a Horskej služby (HS) založili v roku 1975 neskôr tak obľúbený Lyžiarsko - turistický pochod, zo 
Štrbského Plesa / Troch studničiek cez Podbanské do Žiarskej doliny. Cieľ jedného ročníka bol aj na Háji – Nicovô. Počet účastníkov v 15. ročníku sa vyšplhal nad 7 tisíc. Neskôr sa tato podujatie konalo ako „Podtatranská stopa I. ČSAZ podľa snehových podmienok na kratších tratiach. V súčasnosti sa nekoná. Miestne „lyžiarske pochody“ uskutočňujú obce Pribylina, Liptovská Kokava a Východná.
V roku 1982 sa v Ružomberku uskutočnila I. celoštátna konferencia o turistike mládeže. Venovala sa zakladaniu Turistických oddielov mládeže (TOM). Zároveň sa uskutočnili M-ČSSR v turisticko branných pretekoch mládeže. Pri odboroch turistiky v okrese sa zakladali TOM a v roku 1984 ich bolo aktívnych na Liptove až dvadsať. Na Podsuchej cez letné mesiace bola v prevádzke tradičná VhT stanová základňa mládeže. Hlavný podiel na týchto aktivitách mal Václav Rubeš, ktorý v tom čase pracoval v ružomberskej TJ BZVIL ako funkcionár a v celoštátnych štruktúrach ako metodik turistiky mládeže na Slovensku. Po revolúcii v roku 1989 sa znovu začal venovať skautingu. Bol vodcom najmladších skautov – prijal meno Akela, podľa vlka z Knihy džunglí. Václava Rubeša zvolili v roku 1992 za náčelníka Slovenského skautingu. V Ružomberku založil v roku 1997 skautské múzeum, v roku 2004 bola založená aj Skautská univerzita, jediná svojho druhu na svete. Tu sa v roku 2005 uskutočnila aj I. medzinárodná konferencia Skautských historikov z rôznych kútov sveta.
Július Stankoviansky otvára celoštátny zraz na Podbanskom 1956
V roku 1987 sa v Liptovskom Jáne na pôde Telovýchovnej jednoty Štart uskutočnilo Stretnutie redakčného kolektívu Krás Slovenska. Stretli sa tri generácie tvorcov, výstižne sa o tomto stretnutí vyjadril Alojz Lutonský. Pútavé boli aj ďalšie prejavy. Ján Volko Starohorský hovoril o jaskyniarstve, Zdenko Hochmuth o poznatkoch objavovania krás prírody, Ján Ondáš a Karol Špánik o turistike na Liptove. Diapozitívy o krásach Liptova premietol František Šlachta.
Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva (SMOPaJ), vydavateľstvo DAJAMA a redakcia časopisu Krásy Slovenska, Klub slovenských turistov a Mesto Liptovský Mikuláš v roku 2011 pripravili výstavu 90. rokov časopisu Krásy Slovenska. Výstava zachytila históriu najstaršieho kontinuálne vychádzajúceho časopisu na Slovensku a na jednotlivých paneloch oboznámila návštevníkov s témami, ktorými sa časopis na svojich stránkach venoval počas 90. rokov. Z príležitosti tejto výstavy boli ocenení zaslúžilí dopisovatelia z Liptova: Oľga Kostková, rodená Janošková a Karol Špánik.
Nástupníckou organizáciou KSTL sa stal v roku 1990 Klub slovenských turistov, ktorý sa venuje všetkým oblastiam turistiky. Podporuje nielen členov KST, ale aj širokú verejnosť a vytvára podmienky na aktívne trávenie voľného času.
Autor: Ivan Bubelíny