História turistiky v Ružomberku

Neorganizovaná turistika existovala v Ružomberku  už v 19. storočí. Na jeho konci a na začiatku 20. storočia sa mesto rýchlo rozvíjalo, postupne vznikli veľké fabriky a podniky. Najväčší význam mal vznik textilky v roku 1894, celulózky v roku 1899 a papierne v roku 1906. Spolu s priemyslom prišli do mesta mnohí odborníci z rôznych častí monarchie. Rozhodujúcu úlohu pri rozvoji turistiky mali však popri Slovákoch odborníci z Čiech. K tomu existuje viacero dôkazov. Turisti v meste teda boli a vyvíjali viaceré aktivity. Po roku 1918 sa táto neorganizovaná turistika menila postupne na turistiku organizovanú.

V Ružomberku vzniklo vtedy viacero spolkov, ktoré sa venovali aj turistike. Boli to v roku 1919 Tatranský spolok turistický, Telocvičná jednota Sokol, Robotnícka telocvičná jednota a Telocvičná jednota Orol. V roku 1920 vznikla Židovská telocvičná a športová jednota Makkabea, v roku 1921 Zväz československých skautov. Dňa 26.02.1922 vznikol v Ružomberku Odbor Klubu československých turistov. Táto organizácia, ktorá sa venovala výlučne turistike, sa stala potom hlavným organizátorom a nositeľom turistiky v meste v rokoch prvej Československej republiky. Po rozpade ČSR zanikol v roku 1939 KČST a jeho úlohu prebral Klub slovenských turistov a lyžiarov. Tento združoval turistov a lyžiarov až do roku 1949. V roku 1949 bol v oblasti športu zavedený centrálny systém riadenia, keď všetko, a teda i turistika bolo sústredené do Jednotnej telovýchovnej organizácie Sokol. Toto obdobie ružomberskej turistiky je známe veľmi slabo a pre objasnenie týchto rokov bude potrebný ďalší výskum. Zatiaľ sa zdá, že turisti v meste boli v rokoch 1949 - 1952 organizovaní  v TJ Slovan. Od roku 1953 zakotvili v TJ Iskra Ružomberok, ktorú mnoho rokov zastrešovala textilka. TJ zmenila viackrát svoj názov, najdlhšie existovala ako TJ BZVIL. Turisti boli v nej až do roku 1990, bolo to obdobie 36 rokov. V roku 1990 sa stali Ružomberčania členmi Klubu slovenských turistov a tu pôsobia doteraz. Okrem toho existovali v rokoch 1949 - 1990  pokusy vytvoriť v rámci turistiky aj iné paralelné štruktúry. Tak napríklad v sedemdesiatych rokoch 20. storočia existovala istý čas skupina turistov pri TJ SCP (viedol ju Anton Šingliar), skupina turistov v miestnej časti Černová a Biely Potok. Po roku 1990 vzniklo takýchto menších skupín v regióne viac.

Prvým predsedom turistického spolku v meste, teda odboru KČST bol podnikateľ, majiteľ známej bryndziarne Peter Makovický (1864 – 1929). V rokoch 1925 – 1934 bol predsedom OKČST gymnaziálny profesor Viktor Amand Kyas, OSB (1873 – 1944). Patril k významným postavám nielen ružomberskej, ale i slovenskej a československej turistiky za ČSR. Stál aj na čele Turistickej župy fatranskej a Slovenskej komisie KČST. Tretím predsedom OKČST v Ružomberku bol riaditeľ Roľníckej vzájomnej pokladnice Václav Hochmuth (1883 – 1955), otec známejšieho Zdenka Hochmutha. V čase existencie KSTL bol v rokoch 1939 – 1941 predsedom Jozef Lupták a v rokoch 1942 – 1949  Ladislav Kroner (1907 – 1984).

V ére „zjednotenej telovýchovy“ stáli na čele turistiky v meste Elena Löwingerová (asi roky 1953 – 1956), Róbert Heleš (asi roky 1957 – 1961), Mária Gajdošová (asi  1962 – 1971), Václav Rubeš (asi roky 1972 – 1986) a Jozef Petráš (1987 – 1989).

Po nežnej revolúcii viedli KST v Ružomberku Jozef Petráš (od 26.01.1990), Ing.Dušan Kováč (od 12.03.1992), Ing.Vladimír Říha (od 25.03.1997), Karol Koštial (od 21.03.2005) a znova Ing. Vladimír Říha (od 21.09.2012).

Počet organizovaných turistov v meste bol za 1. ČSR a teda počas existencie OKČST vysoký. Turistov bývalo bežne okolo 300, vrcholom bol rok 1934 kedy bolo v odbore registrovaných až 404 turistov. Ružomberok  mal vtedy okolo 15000 obyvateľov, takže podiel turistov dosahoval okolo 2,7 % z počtu obyvateľov. S týmito číslami sa zaraďoval medzi popredné odbory v celej republike. O počtoch členov KSTL v rokoch 1939 – 1949 je informácií málo. Jediná správa o činnosti, ktorá sa zachovala za rok 1942 o počtoch členstva nehovorí. Odhadujem teda, že v dôsledku rozpadu republiky a následných vojnových a povojnových udalostí, počet organizovaných turistov klesal. Najmenší bol podľa všetkého po roku 1948, keď sa v športe a teda i v turistike diali mnohé organizačné, majetkovo-právne a centrom diktované zmeny. V rokoch 1949 – 1952 nemali turisti v Ružomberku dokonca asi ani svoju organizáciu a hľadali si miesto v iných oddieloch (lyžiari, horolezci). Po vzniku turistického oddielu v rámci TJ pri textilke v roku 1953 tam potom zakotvili na dobu 36 rokov. Myslím, že počet členov bol na začiatku tejto etapy menší ale postupne rástol. Predvojnovú úroveň ale už turistika v meste nedosiahla. Počet členov v roku 1975 bol 248, v roku 1987 znova 248. Aj keď by sme pripočítali turistov organizovaných v TJ SCP, nad číslo 300 by sme sa ťažko dostali, o čísle 400 ani nehovoriac. Pritom treba brať do úvahy, že počet obyvateľov mesta sa medzitým zdvojnásobil. Faktorov, ktoré na tento stav vplývali, by sa našlo určite viac. Počet registrovaných turistov v meste po roku 1990 sa pohybuje v rozmedzí 100 – 160.  Turisti v Ružomberku prešli v rokoch 1949 – 1989 podobným vývojom ako turisti v celej republike. Boli ovplyvňovaní vtedajšou ideológiou, mali obmedzené možnosti v poznávaní zahraničia.

Turistický odbor v Ružomberku bol známy svojou dobrou prácou s mládežou. V rokoch 1972 - 2001 prevádzkoval Vysokohorskú stanovú základňu turistických oddielov mládeže na Podsuchej. V tejto oblasti vykonali záslužnú prácu V.Rubeš a Ing.D.Mišík. Ružomberskí turisti sa môžu pochváliť aj tým, že už viac ako 70 rokov vydávajú každoročne  Program túr a vychádzok na príslušný rok. V programe sú viaceré informácie, pekné kresby, fotografie a v poslednom čase krásne príhovory z pera PhDr. E.Stančokovej. V ružomberskom odbore turistiky bola vždy dobre organizovaná a vykonávaná značkárska činnosť.

Ružomberský turisti vlastnili vo svojej doterajšej histórii 7 chát, z toho prvé 4 na Smrekovici. Prvú - Heřmanovu chatu postavili sami v roku 1927, druhú - Ondrejovu chatu kúpili od mesta  v roku 1941, tretiu vybudovali s využitím oboch predošlých chát v roku 1943. V roku 1944 alebo 1945 o chatový komplex po požiari prišli. Na zhorenisku potom postavili v roku 1949 svoju najväčšiu chatu, o tú prišli v roku 1951 administratívnym zásahom vtedajšieho štátu. Prevzala ju armáda. V roku 1938 získal OKČST v Ružomberku do vlastníctva chatu Úfnosť na Magurke a v roku 1947  KSTL chatu  predal. V roku 1950 otvorila JTO Sokol Ružomberok v sedle pod Babou nad Korytnicou Chatu pod Prašivou. Chata prešla neskôr do vlastníctva TJ Slovan Ružomberok a po roku 1955 sa stala zase majetkom štátu. V roku 1995 získali turisti siedmu - Májekovu chatu na Málinom, ktorá je ich majetkom doteraz.

Z viacerých postáv ružomberskej turistiky treba spomenúť aspoň tri osobnosti s významom celoslovenským.

Prvým je Ing.Ivan Houdek (1887 – 1985), historik, spisovateľ a publicista. Napísal viacero kníh a prác, ale z hľadiska turistiky je najznámejší svojou prácou Osudy Vysokých Tatier (3 vydania, 1936, 1951, 1976). Toto dielo má dodnes zásadný význam. V roku 1953 vydal publikáciu Nízke Tatry včera a dnes. Veľmi známe je i jeho dielo 600 rokov z minulosti bývalého výsadného mesta Ružomberka 1318 – 1918. V Krásach Slovenska uverejnil veľa článkov s horskou tematikou.

Druhým je stredoškolský profesor Zdenko Hochmuth (1916 – 1990). Túto osobnosť predstavovať turistickej verejnosti netreba, bol známy ako turistická a literárna autorita v celej republike. S M.Janoškom vydal knihy Nízke Tatry a Krásy Liptova. Spolupracoval na dielach o histórii Gymnázia v Ružomberku a samotného mesta. Sám bol potom autorom 16-tich prác, v nich sa zameral na Chočské pohorie, Nízke Tatry a Slovenské Rudohorie. V Krásach Slovenska publikoval desiatky článkov.

Tretím je fotograf, autor a spoluautor viacerých obrazových publikácií, pohľadníc a propagačných materiálov František Šlachta.  Prvé fotografie mu uverejnili KS už v roku 1957 a  sám autor zrátal, že za 47 rokov ich bolo v časopise  Krásy Slovenska publikovaných neuveriteľných 721. Spolupracoval na obrazových publikáciách Veľká Fatra, Nízke Tatry, Východisko Ružomberok,  Ružomberok - tridsať slobodných rokov, Stredné Slovensko, Československo, Slovensko.  Samostatne vydal publikáciu Ružomberok a okolie (1969), knihu Liptov (1981) a farebnú publikáciu Ružomberok (1992).

Autor: Ing. Jozef  Hýroš

Súčasná história KST Ružomberok 

KST  Ružomberok vznikol z Odboru turistiky, ktorý dlhé roky vyvíjal svoje aktivity pod hlavičkou Telovýchovnej jednoty bývalých Bavlnárskych závodov Ružomberok a ako jeden z prvých odborov tejto TJ sa osamostatnil. Registráciou svojich stanov v júli 1990 začal činnosť samostatný klub charakterizovaný ako dobrovoľné združenie občanov, ktorí jeho prostredníctvom môžu vykonávať turistické aktivity. Hlavným poslaním klubu je zabezpečovať rozvoj jednotlivých foriem turistiky, viesť svojich členov k ochrane prírody a životného prostredia a podieľať sa na vytváraní podmienok pre turistiku a pobyt v prírode pre širokú verejnosť a mládež.

V klube pracovali sekcie pre pešiu a vysokohorskú turistiku, v zimnom období je to turistika na bežkách, v lete aj cykloturistika a v poslednom období sa rozvíjala aj turistika na vode. Špeciálne pre mladších členov boli určené dva turistické oddiely mládeže / TOM /. Jeden z mládežníckych oddielov pracoval pri ružomberskom Gymnáziu, druhý pod názvom „Rýchla rota“  dodnes združuje predovšetkým školopovinné deti. Počas svojej existencie klub zastúpený svojim výborom pripravoval pre svojich členov i ostatných záujemcov celú plejádu akcií. Od nenáročných turistických vychádzok do okolitých dolín a na blízke vrchy, cez pochody „rozprávkovým lesom“ pre najmenšie deti, až po účasť na slovenských i medzinárodných zrazoch turistov. Samozrejmosťou boli aj náročné akcie vysokohorskej turistiky v našich a zahraničných veľhorách. Okrem toho sme organizovali pre členov aj autobusové zájazdy po  Slovensku a zahraničí.. Ako najvýznamnejšie podujatie  možno s odstupom času hodnotiť pobyt v r. 1993 v horskej oblasti Chamonix vo Francúzku organizovanú v spolupráci s horolezcami z klubu JAMES  Ružomberok. S pomocou horolezcov  sa podarilo vystúpiť na najvyššiu horu západnej Európy Mt. Blanc 4 810 m n. m. väčšine účastníkov zájazdu.

Klub počas svojej doterajšej existencie sídlil v rôznych prenajatých priestoroch, ktoré slúžili ako sklad turistického materiálu a literatúry a v ktorých sa v dvojtýždňových intervaloch stretávali členovia výboru. Už od svojho vzniku vyvíjal v spolupráci s mestom aktivity smerujúce k získaniu objektu Májekovej chaty, ktorá je v prevádzke od roku 1974. Roku 1995 sa KST Ružomberok stal jej vlastníkom.

Svoju činnosť propagujeme v pláne akcií, ktorý vychádza každoročne ako brožúra pod názvom „Poďte s nami“. Z funkcionárov, ktorí sa zaslúžili o rozvoj klubu možno spomenúť Jozefa Petráša, prvého predsedu, PhDr. Elenu Stančokovú, vedúcu TOM pri gymnáziu Ružomberok, Ing. Dušana Kováča bývalého predsedu klubu, Mgr. Evu Hlinkovú, Karola Koštiala bývalého predsedu klubu, Ing. Vladimíra Říhu, súčasného predsedu,  Ing. Dušana Mišíka vedúceho TOM „Rýchla rota“, hospodára a tajomníka. Za ich nezištnú dobrovoľnícku prácu im patrí v mene turistov Ružomberka i mnohých odchovancov oddielov TOM veľká vďaka.

Autor: Ing. Vladimír  Říha