* 28. január 1884 Jasenová
+ 28. december 1963 Liptovský Mikuláš pseudonym Radúz Magurin
Neodmysliteľná postava nielen mikulášskeho verejného života v prvej polovici 20. storočia. Vzdelaním učiteľ, záujmami a presvedčením milovník Slovenska, slovenskej prírody a ľudí, aktívny športovec a turista, neúnavný propagátor krás Slovenska, organizátor, vydavateľ, publicista…
Narodil sa v Jasenovej v rodine evanjelického farára Juraja Janošku. Jeho matka Anna Daxnerová bola dcérou Štefana Marka Daxnera známeho štúrovca. Už ako 14 - ročný s priateľmi založil vzdelávací krúžok Zora. Študoval na Učiteľskom ústave, krátky čas účinkoval v Pivnici na Dolnej zemi, potom pôsobil v rokoch 1905 - 1915 ako učiteľ v Štrbe. Práve tu začal písať svojho prvého Sprievodcu po Tatrách, ktorý pripravil a vydal v roku 1911 v Liptovskom Mikuláši. Živo opísal tatranskú prírodu a nevynechal ani výlety po Vysokých Tatrách, vychádzky do liptovských dolín, na Choč, na Oravský hrad a na poľskú stranu Tatier. Horám a turistike v tom období venoval veľmi veľa času.
V roku 1919 bol vymenovaný za školského inšpektora v Liptovskom Mikuláši. Stál pri zrode a bol členom výboru prvej slovenskej turistickej organizácie Tatranského spolku turistického založeného 19. januára 1919, ktorý sa v roku 1920 zlúčil s väčším Klubom československých turistov. Pripravil doplnené vydanie Sprievodcu po Vysokých Tatrách, ktoré vyšlo v roku 1923 v Liptovskom Mikuláši a potom v ďalších vydaniach.
V novej Československej republike sa zakrátko vytvorili dobré podmienky na vydávanie novín a časopisov. Veľmi túžil po vydávaní časopisu, ktorý by turistickú verejnosť informoval o prírodných krásach Slovenska. S pomocou jasenovského rodáka Mateja Sopka a finančnej zbierky medzi krajanmi v USA už v roku 1921 vydal prvé číslo nového časopisu Krásy Slovenska v náklade 1200 kusov, ktorý vychádza dodnes. Prvých päť ročníkov bolo vydaných v jeho náklade. Bol jeho redaktorom i vydavateľom. Väčšinu príspevkov venoval Vysokým Tatrám a problémom, s ktorými sa v nich ľudia stretávali. Časopis redigoval celých 11 rokov. Neskôr bol predsedom Klubu československých turistov Podtatranskej župy a čestným predsedom Klubu slovenských turistov a lyžiarov. V roku 1937 ho valné zhromaždenie spolku slovenských horolezcov JAMES zvolilo za svojho prvého čestného člena.
Miloš Janoška v roku 1947 vydal Krásy Liptova, sprievodcu po liptovsko - oravských vrchoch, Západných Tatrách, čiastočne Vysokých Tatrách, Nízkych Tatrách a Veľkej Fatre. Spoločne so Zdenkom Hochmuthom vydali Sprievodcu po Nízkych Tatrách.
Podieľal sa na inštalovaní turistického značenia vo Vysokých Tatrách. O tom, aké rozmanité boli jeho aktivity sa originálnym spôsobom dozvedáme z Janoškových autobiografických spomienok Po stopách pamäti. Zostali v rukopise a nedokončené, no i tak majú takmer 500 strán.
Digitálne spracovaný rukopis darovali potomkovia Miloša Janošku Múzeu Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši. Dokument sa stal prameňom pri skúmaní rôznych tém i podnetom a inšpiráciou rovnomennej výstavy v roku 2010. Doplnený fotografiami, dokumentmi a knižnými vydaniami Janoškových diel tvorí jadro výstavy, ktorá mala byť nielen poctou tejto všestrannej osobnosti, ale aj podnetom k našim návratom k prírode a láskavému vzťahu k nej…
Od roku 1968 učiteľské pôsobenie Miloša Janošku pripomína pamätná tabuľa v obci Štrba, umiestnená na budove materskej školy.
Po Milošovi Janoškovi je od roku 2018 pomenovaná aj základná škola na Ulici čs.brigády v Liptovskom Mikuláši, na jej fasáde je umiestnená pamätná tabuľa. Od júla 2021 má Miloš Janoška pamätnú tabuľu na vrchole Prednej Poludnice, modro značený chodník z Iľanova na Poludnicu až k Demänovskej jaskyni slobody nesie jeho meno - Chodník Miloša Janošku.
Miloš Janoška na Poludnici, prvý zľava
Miloš Janoška na Choči
Miloš Janoška na Ďumbieri, prvý zľava
Miloš Janoška na Kriváni
Spracovala: Mgr. Kvetoslava Staroňová
Odkazy a zdroj:
muzeumjankakrala.sk/en/milos-janoska-po-stopach-pamati/
Odporúčame aj knihu Daniela Kollára Miloš Janoška - život a Krásy Slovenska